Dom na Michalskej ulici číslo 6 v Bratislave je
národnou kultúrnou pamiatkou.
Prvá zmienka o parcele, na ktorej stojí v dnešnej podobe rožný dom na Michalskej a Bielej ulici pochádza už z roku 1307, keď ju kúpil rád cisterziánov z rakúskeho kláštora z Heiligenkreuzu. Niektoré historické prvky z tohto obdobia sa v dome zachovali dodnes - nosné múry v prízemí a suteréne, ľadovňa. Ešte pred kúpou parcely v roku 1307 zmieneným rádom cisterziánov stál zo strany Bielej ulice menší dom s jedným nadzemným a jedným podzemným podlažím. Po kúpe parcely, jej vlastníci začali stavať kaplnku svätej Kataríny (1311) a v tom istom čase postavili aj dom zo strany Michalskej ulice, ktorý nadväzoval na spomínaný objekt na Bielej ulici. Prepojenie domu s kaplnkou je funkčné až do súčasnosti.
V prvej polovici 16. storočia sa uskutočnila nadstavba, ktorá spojila oba domy do jedného objektu. Tento stav pripomína zachovaná rímsa nad prvým poschodím. V roku 1676 dostali dom do daru kapucíni. Toto obdobie pripomínajú vstupné kamenné portály, ktoré nesú znak srdca - symbol Ježišovho utrpenia.
Radikálnou prestavbou prešiel dom v období baroka, keď ho kúpili dvaja bohatí podnikatelia - tabakový továrnik a výrobca gombíkov. Dostavali tretie poschodie a od vtedy sa vzhľad domu v podstate nezmenil.
V júni 1809 počas Napoleonských vojen, bol dom ostreľovaný, vtedy bol zasiahnutý ôsmimi ranami z kanóna, z ktorých dve sú priznané dodnes, jedna na uličnej fasáde a druhá v schodiskovej hale. Po tomto ostreľovaní, bolo nutné na dome opraviť strechu.
V prvej tretine 20. storočia prešiel premenou parter, získal novú podobu a pôvodné rozľahlé byty na poschodiach boli rozdelené na viacero menších.
Obdobie po druhej svetovej vojne až do roku 1989 dom radikálne nepostihlo a vďaka tomu môže dnes tento objekt vystaviť množstvo pôvodných prvkov pamiatkovej hodnoty.
Prvou fázou „porevolučnej obnovy“ bola v roku 2000 rekonštrukcia predajných priestorov na prízemí a ich prepojenie so suterénom. Od roku 2003 postupne boli obnovené uličné a dvorové fasády v štýle barokového klasicizmu, v roku 2007 chodba - schodiskové haly so svojimi renesančnými a barokovými prvkami a v roku 2013 bola ukončená najnáročnejšia etapa obnovy objektu - prestavba a nadstavba podkrovia.
Dom do dnešného dňa plní svoj pôvodný účel - budovy určenej na bývanie.